Veľkonočný mazanec patrí ku sviatočným raňajkám.
V našej rodine mal trochu iný tvar (zaiste preto, že my sme vychádzali
z ukrajinských tradícií, čo znamená, že mnoho vecí u nás bolo tak
„trochu iných“) a volali sme ho paska. Verím, že mnohí z vás aj
samotný mazanec poznajú pod názvom paska. Tá naša paska bola okrem iného bez
mandlí a ráno sme ju jedávali s plnenými tzv. „ruskými vajíčkami“.
Ale musím povedať, že keď už ide o tradičný mazanec tie chrumkavé mandľové
lupienky rozhodne neuškodia. Ba priam naopak. U mňa už teda rozvoniava
a odteraz ostávam pri tomto recepte:
