Ako chutí Irán (2.časť)

Bez zdĺhavého úvodu, poďme rovno na to! Perzská kuchyňa, 2. diel!

Tradičná kuchyňa

Spoznávať tradičnú kuchyňu vie byť niekedy veľmi ťažké. Takú situáciu sme zažili v Turecku. V menu  boli názvy, ktoré nám nič nehovorili, čašníci zasa nehovorili po anglicky, nedostupný internet a my medzi tým. V Iráne sme to ale vyriešili podľa mňa veľmi fičúrsky.

Za prvé, priateľ kúpil najnovšie resp. posledné vydanie Lonely Planet Irán. Nájdete tu časť o jedle a reštauráciách s krátkym popisom, ktoré stojí za to navštíviť. V krajine, kde sa ťažko orientuje a máte naozaj milión možností, je to neskutočný pomocník. Táto kniha vám pomôže ale aj pri presúvaní sa z bodu A do bodu B, tiež s ubytovaním a s mnohými ďalším vecami.

No a potom, keď vyriešite, kde sa chcete najesť, musíte vyriešiť aj to, čo si vlastne objednať. My sme túto neznámu riešili tak, že sme si kúpili malú kuchárku perzskej kuchyne v angličtine. Potom sme si podľa názvu v menu, našli recept v knihe, pozreli ako to vyzerá a čo recept orientačne obsahuje... a na základe toho sme si objednali. Je to jednoduchšie a rýchlejšie ako pýtať sa čašníka.

No a čo sme ochutnali? Samozrejme, a bohužiaľ, nedalo sa všetko... ale tu je zopár tipov.

Perzská praženica. Perzskú praženicu sme prvý krát ochutnali asi 4 dni po príchode do Iránu. Objednali sme si ju v tradičnej čajovni v Teheráne a odvtedy sa stala mojim najobľúbenejším raňajkovým jedlom v Iráne. A čo to tá perzská praženica vlastne je? Samozrejme recepty sa rôzna, každý ju pripravuje po svojom, ale základom sú vajíčka a rajčinový pretlak. Mňa táto kombinácia nikdy doteraz nenapadla a pritom je to tak vynikajúce a jednoduché!!! Praženica sa zvykne servírovať/pripravovať v kovových miskách aké môžete vidieť na foto.

Perzská praženica

Fesenjan. Hneď druhým najobľúbenejším jedlom v Iráne bol fesenjan.  Základom je kuracie mäso a omáčka z granátového jablka a vlašských orechov. Famózna kombinácia. Ja som si k tomuto jedlu objednávala jogurt, ktorý svojou sviežosťou krásne odľahčil hutnosť orechov.

Fesenjan

Mirza ghasemi. Opäť veľmi jednoduché, navyše zdravé, zeleninové jedlo, ktorého hlavné ingrediencie sú  baklažán, rajčiny a cesnak. Na toto sme žiaľ natrafili len raz... škoda, bolo to vynikajúce!

Mirza ghasemi

Khoresh-e gheimeh je hádam najpodávanejšie jedlo v reštaurácii. Ponúka ho naozaj každá reštaurácia. Základom je hovädzie alebo jahňacie mäso a lúpaný žltý hrach, z ktorého sa uvarí hustá polievka – „stew“. Na záver sa porcia posype hranolkami. Podáva sa s ryžou.

Koresh-e geimeh

Koresh-e Gormeh Sabzi je tiež „stew“. Základom je baranie alebo hovädzie mäso, bylinky ako petržlenová vňať, pažítka, koriander a strukovina – najčastejšie fazuľa. 

Koresh-e gormeh sabzi

Kufteh berenji sú mäsové gule s ryžou a bylinkami. A sú naozaj, naozaj obrovské.=D

Kufteh berenji

Kashk o bademjun. Recept na toto jedlo môže mať množstvo variácií. Základom je ale vždy baklažán a „kashk“, čo je .... hmmm, zjednodušene povedané typ mliečneho výrobku. Ak vás zaujíma o čo ide, Wikipedia to má celkom slušne vysvetlené – link TU. Ďalej môže obsahovať bylinky či vlašské orechy. Naša verzia mala veľmi hustú, takmer až roztierateľnú konzistenciu.

V popredí kashk o bademjun

Samozrejme, tradičných perzských jedál je ďaleko viac, no nie všetky sa nám podarilo ochutnať či "zaznamenať". Navyše, tým, že sme boli v Iráne mimo turistickej sezóny, často sa nám stávalo, že väčšinu jedál z menu nevarili.

V každom prípade, táto tradičná kuchyňa ma príjemne prekvapila jednoduchosťou a dostupnosťou surovín aj u nás. Základom je veľakrát baklažán, strukoviny či rajčiny.... bylinky, hoc aj tie exotickejšie, už vieme zohnať aj na Slovensku. Postup je podľa mňa jednoduchý, akurát je zdĺhavý. Veľa jedál, aspoň, čo som čítala, vyžaduje pomalé a dlhé varenie. Výsledok však ozaj stojí za to. Táto tradičná kuchyňa mi veľmi veľmi chutila!

Na druhú stranu, treba tiež uznať, že nie je veľmi fotogenická a na prvý pohľad nesľubuje extra zážitok. Častokrát mi to prišlo ako keby mi naservírovali na tanier UHO (univerzálna hnedá omáčka), ktorú si môžete pamätať zo školských jedální. Ale keď to ochutnáte... zalizujete sa až za ušami!=D

Perzské (ne)všedné chute

Perzská kuchyňa, aj keď pozostáva z chuťovo známych surovín, je samozrejme iná ako tá naša. Tých spoločných vecí by sme našli ozaj veľa – ryža, kuracie mäso, fast food, coca-cola, baklažán, zemiaky, párky, vajíčka, nájsť sa tu dajú aj majonézové šaláty – cestovinový, zemiakový, so zeleninou... ale všetko tu chutí akosi inak. Kuracie je zvláštne, akoby sa vám v ústach menilo na prach (že vraj je to tým, že mäso je varené) a ryža má zvláštny, neidentifikovateľný podtón. No a potom sú tu tie špecifiká: šafran, granátové jablko, ázijská bazalka, sušená mäta, baranina, ružová voda, limetka a množstvo ďalších vecí, ktoré ani neviem pomenovať.

Posledné dve menované sú ozaj neoddeliteľnou súčasťou každého dňa – nájdete ich totižto (takmer) vo všetkom.

Ružovú vodu nájdete v čaji, v limonáde, v sladkostiach, v pečive... Okrem vody sa využívajú  aj sušené ružové lupienky alebo púčiky – ako jedlá dekorácia.

Podobne je na tom limetka. Limetkovou šťavou si pokvapkáte perzskú praženicu, kebab aj sladké zemiaky. Raz sa nám stalo, že sme si objednali perzskú praženicu, ku ktorej nám ale nepriniesli limetku. Pre nás to samozrejme nebol prehrešok, a tak sme sa s chuťou pustili do jedla. Za pár minút k nám však dobehla jedna domáca, tiež hosť. Všimla si totižto, že sme nedostali k jedlu limetku. Tak nám dala tú svoju a pohybom naznačila, že si ňou máme pokvapkať praženicu.=D  Zároveň je to krásny príklad iránskej starostlivosti a pohostinnosti. Pre turistu len to najlepšie ... častokrát síce za drahšie, ale to je už iná kapitola.=D

Čo sa ešte týka nejakých špecialít, veľmi ma prekvapili ich džemy. Višňový, marhuľový či nebodaj jahodový nehľadajte. Tu sa je mrkvový či jablkový. A ako taký mrkvový džem chutí? Ako zavarená ocukrovaná mrkva.=D

Mrkvový džem

Veľké očakávanie, veľké sklamanie

Predtým, než sme došli do Iránu, strávili sme nejaký čas v Turecku. Turecko je známe svojim čajom z čiernomorskej oblasti Rize. Tento čaj s priateľom milujeme, a keďže Turecko je celé posiate čajovničkami (cháp malé stolčeky a stoličky rozťahané na ulici), zvykli sme si v priebehu dňa robiť prestávky a oddychovať pri niekoľkých šáločkách rize. 

Od Iránu sme mali veľmi podobné očakávania, pretože všade píšu, že Irán je čajová krajina a káva tu vôbec nie je udomácnená. Čaj sa tu však z 90 percent nedal vôbec piť. Možno to bolo samotnou vodou, možno čajom, ale častokrát sa mi stalo, že z objednaného čaju som len usrkla a tým to skončilo. 

Najväčšie sklamanie však bolo, keď sme zistili, že čaje pripravujú z čajových vreciek. Aj na raňajky sme dostali zvyčajne len konvičku, v ktorej sa lúhovali dva sáčky čaju.

Takže ako tento jav vysvetliť? Hádam len tak, že Irán je veľmi suchá krajina a dlhodobo bojuje s nedostatkom vody. Podľa mňa v Iráne skrátka nie sú podmienky na dopestovanie si vlastného čaju. A teda ten, kto písal, že Irán je čajová krajina, mal asi na mysli skôr preferencie Iráncov. Uprednostňujú čaj pred kávou... hoci... podľa toho, čo som videla to už tiež nie je pravda. Mladá generácia otvára kaviarne jedna radosť.

Ďalším sklamaním boli sladkosti. Ak ste boli niekedy v Turecku, tak si určite spomeniete na výklady plné krásnych, načančaných a extrémne sladkých dezertov a koláčikov. V Iráne som nič také nevidela. Pekárničky a cukrárničky boli plné čajového pečiva, sušienok, muffinov (!), oblátok a dokonca sme našli aj skvelé karamelky a mrkvový koláč s vlašskými orechmi a korením... ale nenašli sme vrámci tejto kategórie nič špeciálne či špecifické.

A čo tie kaviarne?

Mojou najväčšou starosťou v Iráne, čo sa jedla týka, bol koriander... používajú v Iráne koriander? Našťastie nie, nepoužívajú. A druhá starosť – budem odkázaná len na tureckú kávu či instantnú? Našťastie ani jedno. Vo väčších mestách naozaj nebol problém nájsť kaviareň s „klasickým“ pressom. Ako áno – jeho kvalita niekedy naozaj pokuľhávala, príprava nebola podla pravidiel, ale na zahnanie migrény z nedostatku kofeínu to stačilo.=)

Veľmi príjemné boli potom samotné priestory kaviarní. Boli sme napr. v jazykovej kaviarni. Ideou tejto kaviarne je, že mladí ľudia (alebo ktokoľvek, kto má chuť) si sem prídu na kávičku a zároveň precvičiť angličtinu. Milá obsluha vás totižto víta a komunikuje s vami v angličtine. Pre turistov výhoda, lebo sa bez problémov dohodnete na objednávke a pre domácich je to tiež fajn.

Tiež sa mi páčila jedna externá kaviareň – teda akýsi príves stojaci v areáli knižnice, ku ktorému patrili stoly, stoličky a erárne mačky. Káva bola v tomto prípade naozaj fenomenálna a areál bola vlastne záhrada resp park, ktorý obkolesoval knižnicu.

Kaviareň v areáli knižnice

Inak celkom vtipné mi prišlo, že v Iráne hrozne frčia hrnčeky Starbucks. Nie, žiaden SB tu reálne nie je, ale v kaviarňach vám naservírujú kávu pokojne aj do takýchto hrnčekov... alebo ich predávajú, niekedy aj v celých setoch s termoskami, takže si ich môžete kúpiť na doma.

Inak ak chcete spoznať naozaj zaujímavé kaviarničky, najlepšie je skamarátiť sa s domácimi. Veľmi radi vám nejakú ukážu a verím tomu, že to bude zrovna ich „obľúbené miesto“... vôbec nie turistické, tak trošku undergroundové, kde si ženy dávajú dole šatku a chodia na rande.

Kaviareň v Teheráne

No, a už keď sme pri tých zakázaných veciach, tak v Iráne je zakázané piť alkohol. Ale ako sa tu hovorí, čo sa robí doma, to je každého vec. A tak každý pozná niekoho, kto páli „domácu“. A ten niekto musí byť overený, lebo domáci alkohol nie je sranda.Aspoň tak nás poučovali.

No a  hádam známou samozrejmosťou je, že nejedia prasa/bravčové mäso a je zakázané voziť ho do krajiny v akejkoľvek podobe. Prasa je skrátka špinavé zviera... A čo som sa pýtala, tak nejedia napr. ani králika... ale to zas vo veľa krajinách na svete.

No a takmer by som zabudla dodať, že obsluha v Iráne je veľmi... pomalá. Jedlo vám donesú najskôr za 20 minút, ale úplne normálna „čakačka“ je 40 minút. Raz sme takto hladní čakali na waffle a kávu v kaviarni. Kaviareň bola až na jeden stôl s 3 ľuďmi, úplne prázdna. Keď sme sa wafflí ani kávy nedočkali ani po 40tich minútach, tak sme skrátka odišli.... Na jedlo si teda vyhraďte dostatok času.=D

Toľko teda k Iránu a perzskej kuchyni. Ak by vás niečo zaujímalo, čo som tu nespomenula, tak sa ozvite v komentároch. Informácií a zážitkov je veľa, nedá sa to, žiaľ, spísať všetko.=)

Ak vás téma Irán zaujíma podrobnejšie, tak ďalšie články o Iráne nájdete na nasledujúcich odkazoch:

Prvý diel o perzskej kuchyni si môžete prečítať TU; o bezpečnostnej situácii v Iráne si môže prečítať TU; o tom, ako sme riešili ubytovanie nielen v Iráne zasa TU, ako som takmer nedostala víza, tak to nájdete TU.

BB