Moja čajová svätá trojica

Rize

Dlhé roky som bola len kávičkár, no odkedy chodím s priateľom, čo už je pár rokov, milujem aj čaje. Avšak nie tie z obchodu, balené vo vrecúškach či tie sypané ovocné zmesi. Naučila som sa piť úplne iné čaje, čisté, bez kadejakých aróm a chutí ako vanilka, smotana (!) a iných podobných hlúposti zbytočností. Samozrejme samotný čaj, nech je akokoľvek kvalitný, je vám na nič, ak ho neviete dobre pripraviť, vtedy sú to len vyhodené peniaze. Ale nie o tom som chcela písať, pretože na to by nestačil jeden článok, ale roky skúseností a minimálne jedna poriadne hrubá kniha o správnej príprave toho-ktorého čaju. V tomto článku by som vám rada predstavila moje tri najobľúbenejšie čaje - čajovú svätú trojicu ako tomu sama pre seba hovorím. Práve tieto odporúčam vyskúšať, keď najbližšie zavítate do dobrej čajovne.

Samozrejme, nepovažujem sa za odborníka na tému čaje, aj môj pohľad na vec je veľmi laický, založený len na tom, čo som počula, čítala a sama odskúšala. Tak napr. kamarátka, ktorá brigádovala v jednej "podzemnej" čajovničke mi odporúčala do takýchto čajovní nechodiť. Majú síce svoju atmosféru, avšak prostredie je tam vlhké, zatuchnuté a to vôbec neprospieva čajom - ani tým sypaným zmesiam, ktoré často krát tieto čajovne ponúkajú.
V dobrej čajovni by vám mali vedieť poradiť, čo si objednať, aj keď vy sami tušíte len veľmi matne, čo vlastne chcete. Najlepší bol raz priateľ, s ktorým pravidelne chodíme do literárnej čajovne Avra Kehdabra. Obsluha je pomerne stála, zaškolená a vedia vždy poradiť. Napr. jednu našu návštevu začal priateľ opisovať čaj, ktorý tam pil mesiac dozadu - bol veľmi jemný a zelený... na viac nálevov. Ja byť obsluhou, tak presne tento typ zákazníka v duchu ofrflem, ale chalan sa vynašiel, nejaký čínsky názov hodil do pľacu, že to bol určite tento, ale tento už nemáme. Miesto toho ponúknem tomu podobný, ktorý má takú a takú vôňu a takú a takú chuť.... No, chápete kam tým smerujem - chalan čaje poznal, mal ich "napité", vedel čo poradiť, "v téme" bol skrátka doma. Takže ak chcete ochutnať tieto čaje, vyberte si naozaj dobrú čajovňu. Druhou možnosťou je pripraviť si čaje doma, ale ja ako skúšam, tak skúšam, zatiaľ ich tak dobre ako v čajovni pripraviť neviem.
No, a ktoré, že to čaje tak milujem? Indický čaj Dáta Másala, turecký čaj Rize a juhoamerický Yerba Maté. Každý je iný - jeden korenistý, druhý sladký, tretí zemitý, avšak všetky majú pozitívne účinky na náš organizmus. Zoberiem to ale postupne.

Dáta Masala je pôvodom z Indie. Vo všeobecnosti ide o zmes čierneho čaju (najčastejšie sa stretávam s Assamom), korenia a mlieka. Podáva sa sladený. Čaj je tak v konečnom dôsledku sladučký, korenistý a mliečny. Veľmi rada ho pijem práve v zime, pretože príjemne zahreje a vďaka čiernemu čaju človeka povzbudí. Aj s týmto čajom sa mi spája veľmi milý zážitok. Do spomínanej čajovne chodíme s priateľom spoločne. Raz sa mi však pritrafilo, že som išla do čajovne sama, objednala som si zrovna masalu. Tú priniesla slečna, ktorá obsluhovala v kanvičke s dvoma šálkami. Veď jedna pre mňa a druhá pre priateľa, ktorý je asi niekde na ceste.=D Ale späť k čaju.
Tento čaj môžte poznať aj pod názvom yogi čaj alebo chai tea. Všimla som si, že každá čajovňa pripravuje tento čaj trocha inak. Aj v Indii sa pripravuje rôzne. Pomer čaju a mlieka je iný, ale aj zloženie zmesi korenia je iné. Tak ako má každá rodina iný recept na vianočnú kapustnicu, tak aj tu sa to líši. Základom je zázvor a kardamon. Ten zbytok už záleží na chuti - škorica, fenikel, dokonca čierne korenie, klinček, pomarančová kôra... zoznam je pomerne dlhý. Zmes si tak môžte namiešať sami a môžte experimentovať hádam do nekonečna - pomer, zloženie... všetko záleží len od vás. V obchodoch či v čajovniach si však už viete kúpiť aj hotovú, namiešanú zmes. Toto korenie môžte potom použiť aj na prípravu limonád alebo do koláčov. V našej pripravovanej kuchárke napríklad nájdete aj recept na masalové cupcakes, tak ho potom určite neobíďte!;)

Dáta masala

Rize je pôvodom z Turecka, je to druh čierneho čaju, ktorý sa pestuje v rovnomennej provincii. Má hnedočervenú farbu a pomerne horkú, robustnú chuť. Možno aj preto sa vždy servíruje s celou jednou kockou cukru. Rize spoznáte aj podľa pohárikov, v ktorých sa servíruje - majú tulipánový tvar, sú bez uška, takže sa pohárik podáva v malej miske. K tomu dostanete spomínanú kocku cukru a malinkú lyžičku na miešanie. Do tohto čaju sa nikdy nepridáva mlieko. Môžte ho pripraviť silný alebo slabší, mne chutí rovnako aj-aj, avšak vždy musí byť sladený.=)

Rize podávané na trajekte smerom do Istanbulu. V Turecku dostanete Rize naozaj všade.=)

Yerba maté je čaj typický pre Južnú Ameriku. Prvý raz som tento nápoj zaregistrovala ako dieťa, keď som pozerala telenovelu Divoký anjel s Nataliou Oreiro. Tam ho popíjali hádam v každej epizóde. A naozaj, aj priateľ, keď sa vrátil z Južnej Ameriky mi hovoril, že domáci si so sebou nosia termosky naplnené horúcou vodou a priebežne, počas celého dňa, čaj zalievajú a popíjajú. Čaj má inak veľmi silné povzbudzujúce účinky, čo som zistila pri písaní diplomovej práce pár rokov dozadu. Spočiatku to človek ani nepostrehne, popíja čaj pár dní a v jednom momente to príde - ten nával energie a pocit, že dnes zvládnete všetky úlohy, ktoré ste si naplánovali.=D Kvôli týmto účinkom neodporúčam piť čaj po štvrtej poobede. Ako jasné, skúsiť to môžte, ale ja som mala napríklad problém potom večer zaspať. Podľa toho, čo som čítala je to jeden z najlepších stimulantov, nie v zmysle, že človeka najviac povzbudí, ale v tom, že narozdiel od iných kofeínových nápojov nevplýva na nervový systém, ale na tkanivo svalstva. Čiže vás doslova vzpruží fyzicky.
Inak, čaj sa vyrába z drvených lístkov cezmíny paraguajskej. Príprava čaju sa klasicky rôzni, ale v zásade sa určité množstvo čaju zaleje horúcou vodou. Pri príprave čaju inak používam kuchynský teplomer, pretože voda má mať 70-80 stupňov max. Čaj sa potom zvykne piť z tekvičky... doslova! Priateľ mi dve doniesol z Južnej Ameriky spolu s bombillami - to sú slamky, cez ktoré sa maté pije. Slamka je na spodnej časti perforovaná a touto časťou sa vždy zapichne do ešte nezaliateho čaju, následne sa čaj zaleje a so slamkou už nehýbete! Nespravte tú hlúposť akú som spravila ja, keď som maté pila prvý raz - nepoužívajte ju ako miešadlo.=D Jej úlohou je totižto filtrovať rozdrvené lístky, aby ste ich neťahali cez slamku spolu s čajom...
No a tie tekvičky potom musíte ešte "zapracovať". Nie sú totižto dokonalo vydlabané, takže prvé použitia v nej čaj len lúhujete niekoľko dní, aby tekvička nasala chuť maté a aby dužina, ktorá v nej ešte ostala, zmäkla a vy ste ju mohli lyžicou vydlabať. Jednoducho... piť maté, to je celá veda, ale je to zábavné, zaujímavé a veľmi zdravé!
Chuťovo je maté trocha horké, zemité a výrazné. Po prvom ochutnaní si asi nikto nepovie, že mňam, to je lahoda... ale napr. mňa tá chuť prilákala aj druhý, tretí xy-tý raz a pijem ho doteraz.=)

Tekvička s kovaným hrdlom, zasadená do stojanu z Uruguaja, pod ňou bombilla, v pozadí čaj - ja mám najradšej ten, ktorý má na obale obrázok kobylky.=D Dostať ho aj u nás v čajovniach.

Toľko teda v stručnosti k mojim najobľúbenejším čajom. Nabudúce teda, keď pôjdete do čajovne, skúste aspoň jeden krát vynechať klasický zelený čaj či zmes sypaného ovocného s arómou vanilky a kúskami ibišteku a objavte niečo nové. Buďte odvážni! A nebojte sa piť teplé čaje aj počas leta - je to prekvapivo osviežujúce. Napokon aj Kórejci považujú pikantnú chuť resp. štipľavé  za "osviežujúce" a "chladivé".=D

P.s.: Ak máte tip na nejaký čaj, ktorý by som mala zaručene ochutnať, určite sa podeľte s vašim názorom! Prípadne napíšte adresu vašej obľúbenej čajovne či miesto, pokojne aj mimo SR, kde ste si užili najlepší čaj! Teším sa na vaše komentáre.=)
BB