piatok 15. decembra 2017

Strašidlenie v Múzeu 2017 podporili aj Magické Cupcaky :)


https://www.facebook.com/prirodovedne.muzeum/
Strašidlenie, to je taká takmer každoročná akcia, ktorú organizujú pracovníci Prírodovedného Múzea v Bratislave, ktorým záleží na tom, aby mali decká zmysluplnú zábavu a nasávali vedomosti.
Podľa mňa je to jedinečná udalosť. V magický deň – 13teho na Luciu – sa po zotmení v celom múzeu povypínajú svetlá a deti (cca od 8-11 rokov) sa porozdeľované do tímov iba s čelovkami na hlavách plížia pomedzi expozície, na vyhľadaných stanovištiach lúštia otázky a hľadajú indície, ktoré im zadávajú priamo muzeálne strašidlá! Áno, strašidlá, pretože celá súťaž predsa musí byť dobrodružná! Takže okrem strašidielok, ktoré majú po ruke hádanky, sa poza mamuta, či pomedzi pavúky pohybujú aj ostatné strašidlá, ktoré sú vždy pripravené deti postrašiť. V dobrom samozrejme – rozplakané deti nie sú povolené :D.
No a prečo to vlastne celé píšem? ... Pretože tento rok som mala jedinečnú príležitosť zúčastniť sa Strašidelnia. Ako strašidlo! Keďže jeden zo zamestnancom múzea, zapálených pre prospešnú vec, je aj moja kamarátka, organizačne veľmi zdatná Hanka, vôbec jej nedalo námahu prehovoriť ma, aby som sa do projektu zapojila. Samozrejme, tiež som chcela prispieť svojou troškou, takže sme s BB za Magické Cupcaky napiekli peknú várku cupcakes a muffinov, ktoré potom deti počas prestávky čakali ako malá mlsnota.
BB dodala tak správne vianočné perníkové cupcaky so slivkovou plnkou a čokoládovým krémom a ja som vsadila na čokoládovo-jahodové muffiny. Snažili sme sa skrátka ulahodiť detským chutiam a nezaznamenala som žiadne sťažnosti :).
Poviem jedno verejné tajomstvo – milujem historické oblečenie! Takže z môjho kostýmu, ktorí pre múzeum zapožičali historici, som bola absolútne unesená...
Z môjho osobného pohľadu to bol pôsobivý večer aj preto, že som si vďaka nemu pozrela Prírodovedné Múzeum aj z druhej, zákulisnej, strany. Hneď ako som prišla, nechala som sa vtiahnuť do veselého chaosu pred začiatkom. Pomohla som nabalíčkovať naše muffiny a dozrela na tácku s cupcakmi, navliekla sa do FE-NO-ME-NÁL-NYCH šiat a spravili mi „decentný“ make-up;) – trošku bieloby až po dekolt, nejaké tie mŕtvolne hnedé kruhy pod očami. Koniec koncov, veď tú „nádheru“ na fotkách sami vidíte...
Potom sme sa všetci pozbierali – ja ako „zelená pani“,
Zdroj
nejaký ten mních, mŕtva mníška, smrťák... mali sme aj kozmonauta, ktorý zožal veľký úspech.
A mohlo sa začať strašenie!
Poviem vám, človek atmosfére prepadne dosť ľahko. Ja som sa napríklad pohybovala predovšetkým okolo mamuta – a naozaj sme mali absolútnu tmu, len kde tu sme si nenápadne mohli pomôcť malou baterkou schovanou v dlani – a keď sa tam tak človek krčí a zrazu spozoruje dlhé tiene, ako sa deti blížia čelovkami, skutočne tomu celému prepadne a ani sa nenazdá a nahodí zlomyseľný výraz a vybafne na ne. Ja som sa síce snažila vždy ukázať aspoň kus zelenej sukne, aby boli na mňa pripravené, ale neviem, či som iba nepriliala olej do ohňa, pretože som potom počula „och bože, ona je tam JE TAM!“ a vlastne som sa od jednej skupinky na konci dozvedela, že som bola najstrašidelnejšie strašidlo. No proste som sa do úlohy vžila! A nepamätám si, že by som sa tento rok tak zabávala. A myslím, že sa to netýkalo iba mňa. Dospelí tomu proste prepadli a čo chvíľa sme sa tam vyhukujúc preháňali hore dole pomedzi exponáty a strašili o sto šesť. Ja byť dieťa, asi by som sa najviac bála schúleného mnícha sediaceho v tmavom rohu.
No a takto sme si strašili celé tri hodiny až do deviatej večer. Najprv som počúvala detské šepoty, ktoré ma volali „drakulica“ a potom som sa nakoniec stala „zelenou princeznou“;).Keď už boli všetky úlohy splnené, deti sa „s hlavným strašidlom“ odviedli do veľkej miestnosti, konečne sa rozsvietili svetlá a stáli sme tam my, strašidlá – vysmiate a „odstrašidlené“, príjemne vyčerpané – a deti boli absolútne nadšené, len im tak žiarili očká!
Trochu si popapali, čo sme im dodali, vypili mušt a čokoládové mlieko a nakoniec nasledovali posledné veľké kvízy, kde si už za správne odpovede zbierali aj nejaké ceny. Ale veľký balíček
dobrôt a zaujímavostí nakoniec dostali všetci, ja som im napríklad rozdávala diplomy.
No a potom sme ich znova my – všetky strašidlá – ešte odviedli až dole ku hlavnému vchodu – kde si svoje uvravené ratolesti vyzdvihli rodičia.
A včera som sa dozvedela, že v múzeu od rána vyzváňajú telefóny, pretože rodičia ďakujú za skvelú akciu! Strašidlenie malo skrátka nevídaný úspech! A musím povedať, že okrem skvelej zábavy, bol deň aj pre mňa samotnú dobrodružný a pocit, keď som videla ako sa deťom večer páči, aký zmysel to malo, je skutočne k nezaplateniu!
Prírodovedné Múzeum skrátka vie ako na to – aby tie naše deti mali radi vedomosti! Ďakujem, že Magické Cupcaky mohli tiež napomôcť tejto prospešnej, zábavnej a dobrodružnej akcie!  



Polly