Ako chutí Irán (2.časť)

Bez zdĺhavého úvodu, poďme rovno na to! Perzská kuchyňa, 2. diel!

Tradičná kuchyňa

Spoznávať tradičnú kuchyňu vie byť niekedy veľmi ťažké. Takú situáciu sme zažili v Turecku. V menu  boli názvy, ktoré nám nič nehovorili, čašníci zasa nehovorili po anglicky, nedostupný internet a my medzi tým. V Iráne sme to ale vyriešili podľa mňa veľmi fičúrsky.

Za prvé, priateľ kúpil najnovšie resp. posledné vydanie Lonely Planet Irán. Nájdete tu časť o jedle a reštauráciách s krátkym popisom, ktoré stojí za to navštíviť. V krajine, kde sa ťažko orientuje a máte naozaj milión možností, je to neskutočný pomocník. Táto kniha vám pomôže ale aj pri presúvaní sa z bodu A do bodu B, tiež s ubytovaním a s mnohými ďalším vecami.

KEĎ JE KÁVA DEZERT - Najlepšie „sladké“ kávy

Zdroj:chytrazena.cz

Som kávičkárka (niekedy sa dá povedať, že „kávičkárka ako hrom“, keďže moju kolegyňu doslova desím s tým koľko šálok si denne zalejem :D). Okrem toho, že vždy rada vyskúšam novú a samozrejme aj kvalitnú kávu (veď ešte aj na Vianoce som dostala silnú Sumatru), tiež obľubujem kávy, ktoré považujem vyslovene za „dezert“ – inak povedané, ochutené, či sladko aromatizované kávy. Sú to kávy, ktoré majú sladkú príchuť, ktorá sa pridaním mlieka, či smotany, ešte zvýrazňuje. Vždy sa však dá šliapnuť vedľa, a preto určite neodporúčam napríklad čokoládovú kávu, ktorá bola nesmierne kyslá (o nej neskôr), na druhej strane však viem zostaviť rebríček svojich naj.

Na prvé miesto dávam orieškovú kávu od Douwe Egberts. Skutočne patrí medzi moje najobľúbenejšie ochutené granulované kávy. Jej oriešková chuť je skutočne výrazná a pritom ostáva jemná. Čím viac mlieka pridáte, tým viac vám chuťou pripomína klasickú horalku. Z tejto rady je ešte veľmi dobrá karamelová káva, aj keď je stále o bod nižšie ako oriešková. Vanilková sa tiež dá. Čo mi však vôbec nesadlo je čokoládová. Vyššie spomínaná nie dobrá chuť patrí práve čokoládovej Douw-ke, čo ma nemilo prekvapilo.

Lepené MOKKA KOLÁČIKY

Verím, že kolieska od kávy vám na stole veľa radosti neprinesú... ale tieto kávové kolieska, to je niečo celkom iné! Mokka koláčiky sú pre mňa súčasťou vianočného pečenia. Nepečiem veľmi tradične – okrem medovníkov by ste u mňa klasiku ako vanilkové rožteky, či rolády márne hľadali. Tento rok som napríklad vsadila na spomínané kávové koláčiky, naše mrkvovo-orechové cupcaky s mandľovým krémom a figové muffiny. O mokka koláčiky sa s vami teraz podelím. Ak by som mala opísať ich chuť, napíšem to takto: chutia ako osladená káva s mliekom. A voňajú neodolateľne. Proste, sen každého kávičkára!

Suroviny na cesto (z ktorého vyjdú tri plechy) sú:

BIELA KÁVA - "meltová" spomienka na detstvo...

Biela káva je asi najnostalgickejší nápoj k akému som sa v poslednom čase dostala. Žiadna iná „káva“ neprináša toľko ranných spomienok ako práve tá – várená z Melty. Myslím, že len málokto z nás si ju z detstva nepamätá - mne osobne ju varila starká a iným ju vraj varili v škôlke (s čím skúsenosť nemám, nakoľko som v škôlke prežila jeden celý závratný deň, počas ktorého ma Zdeno X. hodil do kríkov a bolo po škôlke! Spomínam si odtiaľ iba na hrozienko na chlebe, nad ktorým som revala, lebo som ho nechcela zjesť :D). V každom prípade - jej špecifická mlieková vôňa je niečo, s čím sme vyrástli a nikdy na ňu nezabudneme. Jej základ tvorí melta – čo je kávovina, hoci je z kategórie nápojov, ktoré si v pohode môžu dopriať aj tehotné ženy.

Biela káva sa teda varí z tohto základu tzv. Cigorky alebo Melty, ktorú je ešte stále dostať v obchodoch v chutnom retro-balení. Toto veľké balenie som kúpila za jedno euro a evidentne ostalo socialistické, aj s krásnym československým mottom - Kto chce svieži byť, musí Meltu piť! 

Príprava Melty -

Ochutnávka Tuzly

Tuzla je mesto, ktoré kebyže hľadáte na mape, nájdete ho v Bosne a Hercegovine... na Balkáne. Že vraj je to tretie najväčšie priemyselné mesto v Bosne. Mesto je úzke a dlhé, má vyše 120 000 obyvateľov a je zasadené medzi zalesnenými kopčekmi. Vlastne celá Bosna a Hercegovina je samý kopec, pričom jedna Bosniačka nám povedala krásny citát jedného spisovateľa z Bosny, ktorý znel v tom zmysle, že ak by sa vyžehlili všetky kopce Bosny a Hercegoviny na rovinu, bola by to najväčšia krajina na svete. Ľudia sú tu inak milí, aj keď je cítiť, že ešte nie sú celkom zvyknutí na akýsi turizmus - teda premotivovaných ľudí, ktorí všetko fotia. Ak sa pýtate, prečo sme leteli zrovna do Tuzly, čo také sa tam dá robiť... tak odpoviem rovnako ako odpovedajú všetci návštevníci tohto mesta v ktoromkoľvek inom článku, ktorý nájdete na internete - môžte sa tu korzovať, môžte sa tu kúpať - je tu jediné slané jazero v Európe a môžte tu jesť. A práve o jedle bude tento článok. Samozrejme, nedalo sa ochutnať všetko, žiaľ, 3 dni sú málo na to, aby ste do seba natlačili balkánsku kuchyňu, ale tak napíšem aspoň pár postrehov.=)

TIRAMISU

Klasické talianske tiramisu je veľmi jednoduchý a rýchly recept - a to sa týka postupu aj surovín. Osobne odporúčam investovať do kvalitných surovín, zbytočne "to neklamať" v štýle kyslá smotana a podobné "zlepšováky". Ak chcete perfektné tiramisu, a ja verím, že presne to chcete, kúpte mascarpone, kvalitné piškóty a veľmi dobrú kávu... a samozrejme Amaretto! A nebojte sa ani surových vajec, ktoré do tiramisu idú - žĺtka s cukrom dodajú chuť a bielka krém krásne zvláčnia. Inak tú nadýchanosť skrátka nedosiahnete... =)

Akú KÁVU by sme mali dostať, keď sa povie...

Podľa tradície musel v Turecku ženích svojej novomanželke sľúbiť, že bude mať pre ňu vždy dostatok kávy. Ak by nemal bol by to pre ňu pádny dôvod na rozvod. A ja hádam aj súhlasím, veď pre kávičkárov je to extrémne dôležitý nápoj a možno to jediné, prečo ráno vstanú z postele. Podrobne rozobrať najbežnejšie objednávané druhy káv môže byť pre niekoho nudné, ale domnievam sa, že každý kávičkár a vyznávač kaviarenského spôsobu života si rád overí znalosti – aby presne vedel, čo mu má byť naservírované! My s BB sme ku príkladu veľké kávičkárky, ktoré bez svojho rituálu „kávovania“ nevymyslia žiaden recept, nepreberú žiadne „svetové problémy“, čo sa týkajú pečenia.

BÁBOVKA, ktorá si získa každého

Rada by som vám čo to popísala o najtradičnejšom koláči, ktorý sa v našich končinách podáva k poobednej kávičke. O bábovke. Bábovku som dlhé roky neobľubovala, pretože to bol podľa mňa koláč suchý a nezaujímavý. Až kým som z istej kuchárskej knihy, v ktorej sú prevažne recepty našich starých mám nezískala základ na jednu, ktorá je mimoriadne variabilná. A taktiež ma recept naučil bábovku ľúbiť. Tento základ mi totiž nikdy neprišiel suchý a funguje tak dobre, že si túto bábovku opätovne naberá na tanierik každá návšteva a rozcítene ochká, že lepšiu nejedla! :) A moja fantázia pri jej pečení nepozná hraníc.

Suroviny sú nasledovné:

-          70 g masla

-          150 g krupicového cukru

-          1 vajce

-          250 ml mlieka

-          1 kypriaci prášok

-          250 g polohrubej múky

-          1 vanilkový puding